Tento rozhovor vznikol ešte pár týždňov pred štartom šou Let's Dance ako relácia Ide o nás a jeho video podobu si môžete pozrieť nižšie.
Máte za sebou veľkú televíznu tanečnú premiéru, predchádzali jej týždne tréningov. Ale vráťme sa na úplný začiatok. Pamätáte si ešte, kedy prišla ponuka do programu Let's Dance?
Bola som vo Švajčiarsku a zhruba okolo deviatej večer mi volalo neznáme slovenské číslo. Hovorila som si, takto neskoro večer? To predsa nebudem dvíhať… Ale potom prišla aj esemeska, že ma prosia, aby som sa na ďalší deň ozvala. Zavolala som teda a na druhej strane prišla otázka, ako som na tom s tancom. No Ivana Surovcová asi nie som, ale teda ani úplné drevo, odpovedala som kastingovej režisérke. A potom už nasledovala otázka, či by som chcela účinkovať v novej sérii Let’s Dance, či by som mala záujem.
Kývli ste ihneď?
Nie, to nie, ale cítila som obrovské nadšenie. Žijem medzi Londýnom a Slovenskom, tak som začala uvažovať nad tým, že ak by som to prijala, nebudem môcť toľko času tráviť v Londýne. Okrem toho treba brať do úvahy aj prácu. Ako modelka stále veľa cestujem a to všetko sú vlastne dni, keď sa nedá trénovať a uberajú z času príprav. Bolo mi jasné, že ak sa na to dám, bude to náročné. Ale aj tak som volala môjmu agentovi Sašovi Jánymu s radosťou v hlase, že Saši, neuveríš, takáto ponuka prišla. Jeho prvé slová boli, aby som si to dobre rozmyslela, pretože tanečná šou na komerčnej televízii je fyzicky naozaj náročný záväzok. Ale neodradil ma už ani on. Povedala som si, že som vždy bola zvyknutá ísť si tvrdo za svojím a makať, tak to skúsim. Let's Dance je pre mňa naozaj krásny televízny program, šou, ktorú tvorcovia robia fakt dobre už niekoľko rokov. Pre mnohých účinkujúcich je sen byť toho súčasťou. Šla som do toho aj ja. Ale nebudem klamať, pár dní pred naším rozhovorom, po tréningu, keď si človek sadne doma unavený a bolí ho naozaj celé telo, si uvedomíte, aké fyzicky ťažké to tanečníci majú.
Ste prvá modelka svetového formátu, ktorá účinkuje v markízackej šou. Pri vašej profesii sa tak trošku ráta, že máte pekné držanie tela, že dokážete veľmi pôvabne chodiť. Dali vám prvé tréningy facku v zmysle, že pohybové dispozície nie sú zďaleka také dobré, ako by ste si mysleli?
Totálne! Keď hovoríte o držaní tela, my modelky ho držíme úplne inak ako tanečníci, sme v akomsi polozáklone. Tanečníci stoja akoby nad zvislou osou, nad stojnou nohou. Nedávno som si robila video na Instagram, postavila sa do polovičnej pozície, vyšponovala prednú nohu – skrátka ako tanečnica. A potom som to ukázala môjmu partnerovi so smiechom, že bude na vine, keď zabudnem vedieť chodiť a stáť, keď sa vrátim naspäť do roboty. V podstate sa teraz od základov učím chôdzi, státiu, držaniu tela. Ako modelka sa automaticky prepínam a „vyprsujem“, vypínam hruď. Potom už len od môjho tanečného partnera Csabu počúvam, že stojím ako paragraf.
Ste spokojná s tanečným partnerom? Vám ho museli asi prispôsobiť aj výškou?
Csaba je skvelý aj dostatočne vysoký. A najmä dostatočne trpezlivý. (smiech)
Čítajte viac Surovcová nie som, ale ani úplné drevo, reagovala známa topmodelka na ponuku do Let's Dance. Po prvom tréningu sa ukázala pravda
Ste jediná Slovenka, ktorá sa zúčastnila na slávnej prehliadke pre Victoria’s Secret. V kariérnom zozname máte veľké mená a spolupráce so značkami ako Dior, Vivienne Westwood, Chanel, desiatky titulných stránok. V brandži sa pohybujete dve dekády. Čo vnímate ako najzásadnejšie zmeny v modelingu kedysi a dnes?
Všetko je rýchlejšie. Móda aj striedanie modeliek. My sme kedysi robili prehliadky niekoľko sezón približne rovnaká zostava dievčat. Teraz sa takmer každú sezónu objavujú nové tváre. Prídu krásne dievčatá, ktoré odkráčajú jednu sezónu a v ďalšej ich už striedajú iné baby. Aj keď niekde zažiaria, nemajú istotu, že o pol roka alebo pár mesiacov to bude stačiť, značky dnes dokážu modelky omnoho rýchlejšie vymeniť. Stáva sa často, že modelka vystrelí ako raketa, má obrovský úspech, nafotí niekoľko veľkých kampaní, no o rok už o nej nikto nevie. Aj preto nie všetky zostávajú v biznise, z niečoho žiť musia. Priznám sa, ak by som mala začínať v dnešnej dobe, asi by som si to tiež dobre rozmyslela. Dievčat je obrovská masa, nás bolo omnoho menej. Konkurencia je obrovská a podmienky nastavené inak. Ale zároveň dodávam, že ak máte dobrého agenta a zastupujúcu agentúru, veľmi to pomôže aj dnes.
Je vaše renomé, ktoré sa rokmi vytvorilo, dôvodom, že ešte stále sa modelingu venujete? Pomohli skúsenosti zotrvať v brandži aj po dvadsiatich rokoch?
Myslím si, že áno. A zároveň je práve práca agentov veľmi dôležitá, aby to modelke nejako pomohli udržiavať. Ja už nerobím prehliadky v Paríži alebo Miláne, v nejakom bode som si povedala, že chcem viac robiť komerčné veci. Veci, ktoré sú skvelo zaplatené a ktoré ma aj bavia. Niektoré zákazky urobíte preto, lebo to má punc vysokej módy, iné preto, aby ste zaplatili účty. Ale stále by vás mala práca baviť. A potom je to aj o správnom mieste a správnom čase. A tvrdej vôli a schopnosti makať. Nedávno som sama nahlas uvažovala, aká dlhá doba je vlastne v mojej profesii dvadsať rokov a že som v nej stále veľmi aktívna. A kamarát, s ktorým som sedela, mi hovorí: A čuduješ sa, veď ty stále makáš. Ako modelka cvičím, snažím sa o seba starať a roky si budujemv zťahy s mojimi klientmi, lebo ak sa prejavíte ako profesionál, ktorý je do práce ochotný investovať aj viac času, ako je predpísaných „od do“, tak sa to zúročí.
Čítajte viac Surovcová ako živý darček, pohľadu do výstrihu sa nedalo ubrániť. S módou sa hrala aj trblietavá Vinczeová a to ste ešte nevideli éterickú Arató v krikľavej čipke...
Ste ambasádorka modelingovej súťaže, ktorá pomáha s výberom nových talentov, tvárí. Ako to má mladšia generácia s výdržou a výkonnosťou? Sú ochotní ísť do vecí aj na sto alebo stodvadsať percent?
Deje sa nám aj to, že po celom procese – účasti na súťaži, po nejakom úspechu vo finále si to modelky rozmyslia. Niekedy je to o priateľovi, ktorý nechce, aby dievča cestovalo, niekedy je dôvodom škola, rodičia alebo sa im samým veľmi nechce vyjsť z vlastného pohodlia. Alebo prídu a povedia, že ich to vlastne nebaví. Je to veľká škoda, pretože práca tímu z modelingovej agentúry je skutočne náročná. Dievča alebo chlapca učia chodiť, robia fototesty, všetko zaplatia, aj prvé cesty. A keď vám po tom všetkom niekto povie, že si to vlastne rozmyslel, sú to vyhodené peniaze aj stratený čas, ktorý mohol byť venovaný niekomu inému. Stáva sa nám, že po dvoch, troch rokoch niektorí z nich prídu, že by to chceli skúsiť opäť. Ale ak vlak raz ujde, už je ťažké naň naskočiť.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Mali ste obdobie, keď ste to chceli zabaliť?
Spomínala som to už viackrát. Moja mamina nebola úplne najväčšia podpora v rámci mojej modelingovej kariéry. Keď som mala niekam cestovať, zvyčajne s ňou musel telefonovať môj agent Saša Jány a vďaka jeho presvedčovacím schopnostiam sa telefonáty končili zvyčajne maminou otázkou: No dobre a kde teda má ísť? Ale bez hádok a konfliktov medzi nami sa to nezaobišlo. Raz sme mali s mamou takú ostrú výmenu názorov, po ktorej som volala Sašovi, že už to nedám, už sa nechcem hádať. Znovu zaúčinkovali jeho schopnosti pozrieť sa na veci z nadhľadu a nakoniec som si povedala, že to nevzdám. Som rada, že som sa na modeling nevykašľala.
Je rada aj vaša mama, dnes v roku 2024, že jej dcéru živí modeling?
Neviem na to jasne odpovedať, asi by som neodpovedala kladne. Aj dnes ešte za mnou občas príde a povie, kedy už začneš robiť niečo poriadne? A ja jej na to hovorím: Mami, veď ma to živí už dvadsať rokov. Pozri sa, teraz som založila občianske združenie. Moja práca ma stále niekam posúva. Ona to tak nevníma. Asi by ma radšej videla v nejakej kancelárii. Ale to by zase nebavilo mňa. Som šťastná takto a povedala by som, že mamina to toleruje.
Čítajte viac Keď sme si začali brať dieťa domov, pochopili sme, že je 'náš' a patrí k nám, hovorí otvorene o adopcii pre Pravdu Adela Vinczeová
Čo máte na svojej práci úplne najradšej? A čo, naopak, je pre vás najmenej príjemné?
Najviac mi prekážajú jet lagy. Čím som staršia, horšie ich zvládam. Ale neviem si predstaviť robiť niečo iné. Moja práca mi otvára rôzne dvere. Stretávam toľko ľudí, ktorí ma niekam posúvajú, a milujem cestovanie. Robota ma zaviedla na miesta, kde by som sa možno v živote nedostala. Raz som takto bola na maličkom ostrove pri Novom Zélande. Letela som tam 36 hodín, trvalo to fakt dlho, ale keď som tam pristála, mala som chvíľu voľna pred fotením, sadla som si na pláž a pozerala sa na západ slnka. Cítila som sa ako v raji a hovorila si: panebože, milujem svoju prácu.
Foto: Lousy Auber v spolupráci s platformou Virvar pre Vogue CS
Ono sa môže z diaľky zdať, že život modeliek je plný takýchto dokonalých momentov, ale predpokladám, že bez práce nie sú koláče.
Hovorievam, že všetci si myslia, že my modelky sa kúpeme v Eviane a ovievajú nás 24 hodín denne. Ale na to, aby sa človek dostal na takú vysokú úroveň v modelingu, musí si to naozaj odmakať. Pamätám sa, keď som prišla prvýkrát do New Yorku, nerozprávala som veľmi anglicky. Na jeden deň mi dali 21 kastingov, mapu do ruky a povedali mi: Veľa šťastia, zlatko. V prvom momente som zostala v šoku, pýtala som sa, čo mám robiť, a výsledok bol, že som metrom obehla polovicu mesta, snažila sa dohovoriť lámanou angličtinou, usmievať na dvadsiatich kastingoch a vrátila sa na apartmán neskoro v noci totálne vyčerpaná. Ľudia si takéto súčasti našej práce málokedy uvedomujú. Keď sa už dostanete do levelu, že vás vyzdvihne alebo vozí šofér, je to lepšie, ale tiež často o tom, že priletíte, auto vás odvezie do hotela, potom na fotenie, späť na letisko a takto dookola. Štyri roky som chodila do Paríža a nebola na eifelovke. Nemala som na to čas. Keď som priletela, prišiel po mňa niekto, zaviezli ma do hotela, z hotela do štúdia, zo štúdia a naspäť do hotela alebo na letisko.
Čítajte viac Určovať, ako má vyzerať správna žena je rovnaké, ako tvrdiť, že patrí do kuchyne, hovorí dizajnérka dámskej bielizne Tereza Vu
Nedávno som čítal rozhovor s Naomi Campbell, v ktorom ma zaujala jedna vec. Otvorila tému, že vy ako modelky nemáte absolútne žiadne práva na fotografie, ktoré s vami nafotia, čo sa jej, samozrejme, nepáči. Ako to hodnotíte vy? Uvítali by ste zmenu podmienok?
Riešila som to len raz, keď ukradli jednu moju fotografiu a chceli ju zverejniť v rámci inej komerčnej aktivity, hoci ja som s tým nebola stotožnená. Chcela som to riešiť právne a zistila som, že vlastne nie som majiteľom fotografie. Tým je fotograf. Legislatíva by si zaslúžila nejakú úpravu. Predsa len, je tam moja tvár alebo moje telo, časť zo mňa. Takže súhlasím, že by bolo fajn, keby sa veci v tomto smere zmenili.
Popri modelingu a práci ste sa pred časom začali angažovať aj v celkom inej sfére. Založili ste občianske združenie, ktoré pomáha seniorom. Prečo?
Základom je asi snaha zlepšiť kvalitu života našich seniorov. Občianske združenie som založila spolu s mojím agentom Sašom Jánym – už to budú pomaly dva roky, čo fungujeme, a som rada, že sa pomaličky posúvame dopredu. Dôležitý bol vstup prvých partnerov a nebolo jednoduché získavať ich, mnohí si mysleli, že keď som modelka Kocianová, že ja vlastne prostriedky na podobné projekty nepotrebujem. Potom však naše združenie podporil Agel a celé sa to rozbehlo. Jeden z našich prvých projektov je vytvorenie informačnej platformy, ktorá sa volá Liga pre seniorov, a má za úlohu spolupracovať s vyššími územnými celkami. Je to taký smart Google pre seniorov, ktorý bude generovať informácie, ako napríklad všetko o dôchodkoch, finančné poradenstvo, právne poradenstvo, na koho sa obrátiť. Začiatkom marca spúšťame pilotný projekt pre Nitriansky kraj. Zároveň štartujeme kampaň pod heslom Hovorme spolu a chceme poukazovať na to, že naši seniori sú vlastne často na pokraji spoločnosti. Naše životy sú také strašne rýchle, rozlietané. Niekedy sa musíme zastaviť, možno zavolať alebo ešte lepšie navštíviť našich rodičov a starých rodičov. Mali by sme starším venovať náš čas. A počúvať ich, keď sa s nimi rozprávame. Sú to ľudia, ktorí nás učili, ktorí nám dali celý život, ktorí nám tu budovali cesty. Takže by sme im mali niečo vrátiť naspäť.
Čítajte viac Za menej ako 10-tisíc nevstať z postele? Aj dnes sú také modelky, vraví slovenská kráska. Súťaž nevyhrala, svet módy ju miluje už 14 rokov
Máte už za sebou aj nejaké konkrétne projekty?
Áno, sú to prvé IT kurzy, v rámci ktorých sme vyškolili šesťdesiat seniorov. Rozdali sme im smartfóny, naučili ich, ako napíšu esemesku, ako urobia prevod cez telefón, ako si môžu založiť sociálne siete, napísať e-mail a podobne. Skrátka základné veci, ktorými by sme ich chceli začleniť do života v roku 2024, pretože v dnešnej dobe sa bez telefónu vlastne nikam nepohnete. Vzdelávacie kurzy však majú aj svoje úskalia – sú nákladné a kapacita je obmedzená. Ďalším plánom sú teda edukačné videá, ktoré by tiež mohli pomôcť seniorom naučiť sa niektoré veci. Prípadne ich prepojili aj s mladšou generáciou, mladšími členmi rodiny.
Zmenil sa váš prístup k seniorom, odkedy sa venujete vlastnej iniciatíve Vetulus?
Nedávno som chcela pomôcť staršej panej, ktorá niesla ťažké tašky. Prišla som k nej s tým, že poďte, ja vám pomôžem, a ona sa priam zľakla. A keď pochopila, že jej chcem len pomôcť, bola prekvapená a trošičku aj dojatá. Pomáhať starším sa u nás vytratilo a je to veľká škoda. Potešilo by ma, keby sme to aj s našou aktivitou dokázali zmeniť. Viem, že to ide, lebo aj ja som pozornejšia ako kedysi.
Foto: Schwarzkopf Elite Model Look 2023
Vo viacerých rozhovoroch ste spomenuli, že aj vy sama by ste sa možno rada stali mamou. Robíte si už plány s vaším partnerom Raficom?
Mám 35 rokov, takže je možno načase rozmýšľať nad nejakou rodinou a potomkom, aby tu niekto po mne zostal. Budem rada – ak Pán Boh dá – a budem schopná mať dieťa. Nehovorím, že idem na tom pracovať zajtra, možno nie ani o pol roka. Ale áno, rozmýšľam nad tým a táto konverzácia je u nás doma otvorená. Aj v budúcnosti, keď si predstavím nejaký obraz Michaely Kocianovej o pár rokov – sa vidím ako mama.
A čo sa ešte v tom obraze budúcnosti nachádza?
Asi vždy budem chcieť cestovať, pravdepodobne budem žiť medzi Slovenskom a Londýnom. Vyhovuje mi to. Chcela by som urobiť zmeny a zlepšiť kvalitu života seniorov. Aby som si mohla povedať, že tvrdá drina sa vyplatila. Viem, že nás určite čaká dlhá cesta – nič nie je zadarmo – ale verím, že to zvládneme.
Michaela Kocianová
Narodila sa 29. decembra 1988 v Partizánskom. Do sveta modelingu vstúpila roku 2004 druhým miestom v modelingovej súťaži Elite. Odvtedy stihla predvádzať pre značky ako Dior, Giorgio Armani, Chanel či Oscar de la Renta. Objavila sa na titulných stranách magazínov Elle, Harper's Bazaar či L'Officiel. Kedysi sa stala reklamnou tvárou celosvetovej kampane Vivienne Westwood. Ako jediná Slovenka účinkovala na módnej prehliadke Victoria's Secret. Pre americkú značku nafotila aj plavkový katalóg. Najnovšie sa objavuje ako účinkujúca v šou Let's Dance.