Keď sa Erlendovi Boremu tento rok v lete na ostrove Rennesöy na juhu Nórska ozval detektor kovov, myslel si, že objavil čokoládové mince. Avšak jeho nález bol oveľa hodnotnejší. Ole Madsen, riaditeľ Archeologického múzea pri Stavangerskej univerzite hovorí, že je úplne výnimočné, aby sa „zrazu našlo toľko zlata“. Na hornatom ostrove Rennesöy začal Bore pátrať v auguste, jeho prvé nálezy boli bezcenné, ale potom narazil na niečo, čo je „úplne mimo chápania“ – zlatý poklad s hmotnosťou vyše sto gramov.
Čítajte viac Obrovské pátranie po lochnesskej príšere sa skončilo! S akým výsledkom?
AP uvádza, že podľa nórskych zákonov predmety pochádzajúce z obdobia pred rokom 1537 a mince, ktoré vznikli pred rokom 1650, sú považované za majetok štátu a ľudia majú povinnosť ich odovzdať. Ich nálezcovia ale majú nárok na odmenu, aká vysoká bude v Boreho prípade, nie je ale zatiaľ jasné, píše agentúra AFP.
Haakon Reiersen, odborník na dobu železnú v Škandinávii, povedal, že tenké, jednostranné medailóniky pochádzajú z obdobia okolo roku 500 nášho letopočtu. Prívesky a zlaté guličky boli podľa neho súčasťou veľmi „honosného náhrdelníka“, ktorý vyrobili zruční šperkári a nosili ho najmocnejší členovia vtedajšej spoločnosti. Reiersen dodal, že „v Nórsku nebol podobný poklad objavený od 19. storočia a je neobvyklý aj v kontexte celej Škandinávie“.
Na príveskoch býva obvykle zobrazený germánsky boh Ódin liečiaci chorého koňa svojho syna. Poklad, ktorý objavil Erlend Bore, bude zrejme vystavený v Archeologickom múzeu pri Stavangerskej univerzite.