O jeho účinkovaní v stane po boku Milana Juniora Zimnýkovala pritom rozhodla aj veselá náhoda. „Veru, počas kastingu do šou som nebol presvedčený, že môžem byť súčasťou takéhoto programu, a to z celkom zábavných dôvodov,“ naznačuje a so smiechom priznáva: „V úvode som prisadol roládu, ktorú mala produkcia pre účastníkov konkurzu pripravenú ako rekvizitu.“
Pôvodne mala súťažiacich v šou sprevádzať mužsko-ženská dvojica a Juraj Bača na kastingu zaskakoval za kolegu, ktorý neprišiel. Skončili skôr a ďalším v poradí mal byť Junior so svojou moderátorskou partnerkou. Keďže prišiel v predstihu, na kastingu stihli namixovať nečakaný tandem Bača – Junior. "Počas neplánovaného rozhovoru sme si neviazane nahadzovali a boli sme celkovo uvoľnenejší. Pri skúšobnom rozhovore s paňou, ktorá tam piekla, som jej pomohol odvážiť cukor. Ale namiesto váhy som použil indukčnú dosku. To vypovedalo o tom, koľko som vedel o pečení,“ s humorom opisuje kasting, ktorý mu otvoril dvere do veľkej šou.
Ak príde reč na začiatky v pozícii moderátora, vyštudovaný herec nedá dopustiť na svojho partnera. Juniora by za parťáka odporučil každému začínajúcemu moderátorovi, ktorý do takéhoto vlaku naskočí. „Je presne ten typ, ktorý vie zachrániť situáciu, čo je pri moderátorských tandemoch veľmi dôležité. Jedna vec je prinášať nápady a byť kreatívny, ale druhá vedieť tie nápady aj vypointovať. V našej dvojici je to práve Junior, kto dáva fórom skvelú bodku,“ hovorí Bača a dodáva: „Má za sebou roky skúseností a naozaj bol mojou oporou, ľudsky aj profesionálne, najmä v prvej sérii. Teraz už mám pocit, že sme si troška rovnejší, čo sa tejto šou týka.“
Taktika veľkých rozhodnutí
Lákavá ponuka je jedna vec, samotné rozhodnutie, ako s ňou naložiť, to je už iná káva. Kým na účasť v sladkej šou prikývol, v hlave sa mu premietali rôzne scenáre. „Keď robím veľké rozhodnutia, som ten, ktorý všetko zvažuje z každého uhla. Pred očami mi bežia rôzne scenáre, ako to či ono môže dopadnúť,“ prezrádza a zároveň priznáva, že na veľké rozhodnutia nie je sám. Mnoho vecí konzultuje s bratom. „Je pre mňa dôležité počuť, ako zmýšľajú iní ľudia. Mám aj skvelého kamaráta, ktorý pracuje v celkom inej oblasti ako ja, je ítečkár, a práve v tomto biznise robí obrovské rozhodnutia. On mi vždy ponúkne na veci jeho pragmatický pohľad. Človek si následne vyskladá pre a proti, aby sa mu rozmýšľalo ľahšie.“
Štvrtá séria klope na dvere a ako hovorí, víťazný tím by sa meniť nemal. „Fakt, že sme už viackrát prekročili hranicu pol milióna divákov, je dôkazom, že ľudí šou baví práve v takomto zložení,“ teší sa. Dopĺňa, že pre umelca je skvelé, ak vie, že má prácu o mesiac aj o rok. „Na druhej strane by človek nemal stáť na jednom mieste dlhý čas, takže si dávam pozor, aby som mal svoje pracovné povinnosti vyvážené.“ To sa mu darí účinkovaním v iných televíznych projektoch či v divadle.
Čítajte viac Pekárka Timi: Zásadné životné rozhodnutie už padlo! Z víťazky sladkej šou bude...
Práve na obrazovke RTVS si od lahodných koláčov „odskočil“ k celkom inej výzve. Spolu s dog koučom Jurajom Ferkom majú za sebou už dve série relácie Najvernejší, v ktorej ako tím pomáhajú problémovým psom žiť lepší život s ich majiteľmi. Ak príde reč na jeho psích miláčikov, tvár sa mu okamžite rozžiari. „Mám dvoch najdúchov – jedného som našiel vyhodeného na ‚benzínke‘ v Bosne a Hercegovine, druhého na južnom Slovensku, keď som sa vracal z koncertu a on sa túlal po ceste. Tak sa obaja dostali ku mne.“
Dunaj aj tango na pódiu DPOH
Fanúšikom seriálového hitu Dunaj, k vašim službám určite neuniklo, že v niekoľkých epizódach sa v úlohe nemeckého vojaka predviedol práve Juraj Bača. Aký bol jeho prvý pohľad do zrkadla v uniforme príslušníka SS? „V niečom veľmi desivý. Všetci históriu nejakým spôsobom vnímame, ale keď ju má človek takto na dosah, je o čosi autentickejšia a tým pádom strašnejšia,“ opisuje.
Práve nacistická uniforma mu na sociálnej sieti spôsobila problémy, ktoré ho nepríjemne zaskočili. Fotku z kostymérne si zavesil, podobne, ako jeho kolegovia, na Instagram. „O pár dní mi zablokovali účet, prišlo mi varovanie z propagácie nenávistných myšlienok a nacizmu. Všetko som mal korektne označené aj s informáciou o nakrúcaní seriálu,“ vysvetľuje. Keďže išlo o jeho pracovný kostým, zostal nepríjemne prekvapený. „Bol by som rád, keby takto prísne Instagram vyhodnocoval aj skutočné šírenie nenávisti na sociálnych sieťach.“
Do minulosti sa vrátil nielen v markizáckom seriáli, ale aktuálne aj na doskách DPOH v hre Pozsony Dance Club. Ide o príbeh kaviarne na Hviezdoslavovom námestí a jej meniaceho sa osadenstva, cez ktoré je vykreslený vír plynúcich udalostí. „Tie otriasli nielen kaviarňou, ale celým mestom a krajinou,“ približuje dej predstavenia, ktoré sa začína odohrávať v roku 1840 a končí sa v súčasnosti. Okrem Baču sa na strhujúcu cestu naprieč dejinami vydávajú Zuzana Kronerová, Martin Madej, Juraj Hrčka či Kristína Tormová.
Ako názov hry napovedá, kľúčové zmeny v spoločnosti sú zachytené aj prostredníctvom piesní a tanca. Ako je na tom herec s tanečnými krokmi či so zvládaním choreografií? „Musím sa priznať, nikdy som veľký tanečník nebol, nemám za sebou ani pôsobenie v rámci umeleckého či folklórneho súboru ako niektorí kolegovia. Napriek tomu ma tanec baví a považujem ho za jeden z krásnych výrazových prostriedkov… Vďaka nášmu choreografovi Lackovi Cmorejovi viem zatancovať tango či čaču, dokonca aj ľudovky – to všetko v predstavení máme.“
Polievka od mamy, kapor od otca
Sviatočný čas sa u sympatického herca roky nesie v znamení tradície, ktorú by nerád menil. „Na Vianoce sa stretávame u mňa doma, vždy prídu rodičia, brat s manželkou a deťmi a ja ich hostím. Robíme to tak roky a dúfam, že ešte dlho budeme,“ opisuje. Ako priznáva, už istý čas je odborníkom na prípravu kapra v rodine práve on, túto tradíciu prevzal po svojom otcovi.
„Áno, naučil ma aj ako kapra zabiť, hoci spočiatku to pre mňa bolo veľké trápenie,“ priznáva. „Raz by som si chcel takisto založiť rodinu a robiť isté veci tak, ako ich robil môj otec. A naše rodinné tradície neskôr posunúť ďalej.“ Ako však dodáva, nejde len o zvyky počas Vianoc. „Od mamy som sa naučil variť jej nedeľnú mäsovú polievku. Aj tento rodinný rituál by som si chcel uchovať rovnako ako vianočného kapra.“
Zatiaľ čo Vianoce sú rodinné a pokojné, Silvester sa už nesie v znamení práce. „Moderujem a vystupujeme s kapelou. Ani si vlastne nepamätám Silvestra, ktorý by nebol pracovný,“ spomína a prízvukuje, že kapela sú pre neho blízki priatelia, s ktorými si posledný deň v roku užije veľmi rád, hoci pracovne. „Už mi dokonca volajú ľudia s ponukami na rok 2026, čo je predsa len trochu vzdialená budúcnosť. Ale teší ma záujem, lebo kapela je niečo, čo ma naozaj baví. A to je polovica úspechu, ba možno ešte o čosi viac.“