Dohodli sme sa, že navštívi redakciu Pravdy. Hoci jej domovom je Praha, cestu naprieč prebúdzajúcou sa Bratislavou zvládla na jednotku. Azda aj preto, že tu na jar minulého roka pri nakrúcaní seriálu z produkcie TV Markíza strávila niekoľko mesiacov. Alebo tiež preto, lebo je absolútna profesionálka a perfekcionistka. Herečka Klára Issová hrá doktorku Evu Polákovú a aj vďaka nej objavila nové emócie v sebe samej. Nielen tie, tiež pochopenie. (Tento rozhovor vznikol ako relácia Ide o nás pre TV Pravda a jeho video-podobu si môžete pozrieť nižšie)
Čítajte viac Móda z Českého leva: Issová zo Zrady si trúfla na najodvážnejšie šaty večera, Pauhofová ohúrila v Holubcovi a Germáni... to je Hollywood!
Uveďme čitateľov trochu do obrazu. Vo chvíli, keď sa zhovárame, je 9.20 ráno a vy už ste absolvovali televíznu šou a šoférovali cez celé mesto k nám do redakcie. Ako ste zvládli rannú Bratislavu?
Mala som budík nastavený na piatu, aby som stihla ranné vysielanie v televízii Markíza, kde sme predstavovali seriál Zrada. Ale som zvyknutá vstávať skoro. Naschvál som sa zamerala na to, že budem ranné vtáča. Keď máme natáčanie, budíček býva väčšinou okolo štvrtej, možno piatej ráno. Inokedy zase natáčame v noci, takže sa nám tie zmeny prehadzujú. Stačí, keď človek točí štyri mesiace v Bratislave a zažije niekoľkokrát „jetlag“ bez toho, aby cestoval niekam do sveta. No skoré vstávanie mám rada, pretože mám pocit, že veľa stihnem. Zobudím sa, oblečiem, idem na dvadsať minút von, zacvičím si, osprchujem sa a potom už pracujem.
Vyzerá Bratislava o piatej ráno inak ako Praha?
(úsmev) Je to veľmi podobné, nikto nikde alebo iba psičkári, prípadne takí osamelí chodci ako ja.
Už ste to naznačili, seriál Zrada sa nakrúcal takmer päť mesiacov. Na tvorbu televízneho produktu celkom dlhá doba. Čo to znamená pre herca? Presídlite sa do iného mesta, do inej krajiny a žijete aj bežný život okrem toho profesionálneho?
Je to tak, ako hovoríte, ale tento seriál bol veľmi špecifický. Má desať dielov a každá epizóda takmer hodinu. Je to ako desať filmov dohromady. Aj to bol dôvod, prečo natáčanie trvalo niekoľko mesiacov. Nenakrúcali sme v štúdiu, tvorili sme v reáliách, v Bratislave, v Rakúsku. Za deň sme sa museli aj trikrát presunúť do rôznych lokácií, či už to bol byt, reštaurácia a tak ďalej. Vyžaduje to nejakú prípravu a čas. Čo sa týka mňa a roly, nestáva sa často, aby herec odišiel na štyri a pol mesiaca preč. Ale nešlo to inak. Hrám hlavnú postavu a celý príbeh rozprávame cez jej pohľad, jej vnímanie situácie. Tvorcovia chceli, aby som rozprávala po slovensky. Takže okrem toho, že som sa musela učiť naozaj veľa textu, znamenalo to tiež byť tu a plne sa príprave venovať. Spolupracujem aj so zahraničnými produkciami, bola som napríklad natáčať v Maroku alebo v Írsku, ale takáto veľká rola – a navyše v Bratislave – to je prvýkrát. Už som síce na Slovensku nakrúcala, prvýkrát ešte s pánom režisérom Jakubiskom. Práca na Zrade bolo moje štvrté nakrúcanie u vás. Prinieslo veľa práce, ale cítila som sa tu veľmi šťastná.
Prispelo k tomu možno aj to, že ste sa na Slovensku udomácnili? Našli ste si svoje obľúbené miesta, vykonávali denné rituály, ktoré robíte aj doma? Máte tu už napríklad svoje bistro, kam si idete dať čaj, alebo miesto, kde si idete zacvičiť jogu?
Áno, také miesta som našla, ale Zrada bola časovo nesmierne náročná. Z 56 natáčacích dní som mala 55, od rána do večera, niekedy aj 14 hodín. Pre mňa to bolo, akoby som každý deň bežala maratón. Od momentu, keď ráno zazvonil budík a vstala som, bol to beh a neskončil sa, až kým sme večer neskončili natáčanie. Voľné chvíle som musela venovať učeniu, pretože scenár k seriálu mal 720 strán a viac ako 500 obrazov. Času preskúmať Bratislavu bolo strašne málo. Bývala som v centre a najbližšie som to mala na Ondrejský cintorín. Ja potrebujem k životu prírodu a chodiť von. Bola som tu od konca marca, takže príroda ešte spala, bola zima, ale každú voľnú chvíľku som sa chodila učiť práve na Ondrejský cintorín. Bol tam pokoj, skoro nikto tam nechodí, iba mamičky s kočíkmi, pretože tiež hľadajú pokojné miesto. Takže učiť sa po slovensky na cintoríne bol môj rituál. A jogu som cvičila tak, ako som stíhala. Niekedy len päť minút, inokedy polhodinu – ráno pred nakrúcaním.
Foto: TV Markíza
Ako ste sa popasovali so slovenským jazykom? Pomáhal vám niekto?
V Česku som mala koučku, Slovenku, moju kamarátku. Ona mi všetky repliky nahrala, aby som sa ich mohla potom učiť po slovensky a mala správny prízvuk. Zo začiatku mi to robilo obrovské problémy a mala som strach, či to vôbec zvládnem. Ak by to bola menšia – vedľajšia – rola, na prípravu by to bolo určite jednoduchšie. Pri postave Evy som všetky voľné dni venovala učeniu.
V kariére už máte za sebou množstvo filmových a seriálových úloh. Bola Zrada skutočne veľká výzva – možno aj kvôli nášmu jazyku?
Bola to najväčšia výzva, akú som zatiaľ dostala. Braňo Mišík – úžasný režisér a veľký perfekcionista, podobne ako ja – mi povedal: Takáto rola príde herečke raz za život a už sa to nikdy nemusí zopakovať. Povedal mi, že v tejto úlohe môžem predviesť veľmi veľa, množstvo rôznych emócií. A mal pravdu. Je to dramatický seriál o rozpade manželstva, o tom, čo sa s ľuďmi stane, keď sa intimita rozpadá a veci, ktoré fungovali, zrazu zlyhajú. Moja postava prechádza veľkým vývojom a emočnou krivkou, pretože uprostred šťastného manželstva zrazu zisťuje, že v pozadí sú rôzne ďalšie veci, o ktorých vôbec netušila. Boli tam veľké emócie, hádky, argumentácie – veci, ktoré niekedy človek nezažije ani za celý život. Herecká výzva to bola obrovská a verím, že dril, ktorý som do toho dala, sa odrazí aj vo výsledku. Mali sme úžasný štáb, skvelého režiséra a všetci sa strašne snažili, aby sme natočili niečo iné a neobvyklé. Ukazujeme emócie a pocity, ktoré sa väčšinou ľudia snažia skryť, tie nepekné veci o nás, či už je to žiarlivosť, pomstychtivosť a tak ďalej. Myslím si, že to je pre divákov atraktívna téma, pretože budú sledovať, čo všetko sú ľudia schopní urobiť. Čo sa stane, keď niekoho milujete a zistíte, že veci nie sú také, ako ste si mysleli.
Čítajte viac Takáto rola príde herečke len raz za život, hovorí Klára Issová o Zrade. Nakrútiť ju bolo ako bežať denne maratón
Nemrzí vás možno trošku, že takáto veľká komplexná rola, ktorá je zároveň asi jednou z najväčších výziev vašej kariéry, sa odohráva v televízii, a nie na filmovom plátne?
Keby to bol film, má hodinu a pol. Na obrazovke máme desať hodín a priestor rozohrať príbehy viac do hĺbky, venovať im viac priestoru a aj zvratov. Toľko emócií by sa do filmu nevošlo. Herci sú dnes radi aj za seriál, aj za film. Zrada je ucelená séria, 10 dielov a potom koniec. Nejde o nekonečne dlhý dej, naťahovanie. Myslím si, že seriály sa dnes dokážu natočiť rovnako kvalitne ako filmy. Autori scenárov dokážu vytvoriť príbeh, ktorý je taký napínavý, že chcete sledovať, čo sa bude diať ďalej. Životy postáv sledujete postupne, ako sa odvíjajú a čo robia. Je to trošku iný formát, ale skvelý. Keď sa budú točiť také kvalitné seriály, ako sa dnes robia, tak si myslím, že pre hercov je to len dobre.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Špeciálne pri rolách, kde sa odohráva taká škála emócií a herec musí všetko zahrať a prežiť pred kamerou, môže byť pre človeka emocionálne náročné to zvládnuť a oddeliť. A možno niekedy taký charakter pomáha objaviť niečo, čo má umelec v sebe potlačené alebo skryté. Stalo sa vám to s postavou Evy?
Sama pre seba som si hovorila, že táto postava mi prišla, aby som v sebe dokázala prijať aj tienisté stránky samej seba. Nikto z nás nie je dokonalý a všetci máme v sebe aj tých čertíkov, hnev a zlosť, aj tú žiarlivosť a pomstychtivosť. Samozrejme, že sa to snažíme maskovať a nepriznáme to. Niekedy nie sme úplne úprimní ani sami k sebe, tobôž k nášmu okoliu. Som človek, ktorý rád skúma, mám rada psychológiu. Podobným emóciám hovoríme, že sú negatívne, ale je to škoda. Aj hnev nám niekedy môže pomôcť brániť sa alebo utiecť, keď vám hrozí nebezpečie, alebo sa správne ohradiť, keď je na vás niekto zlý. Tieto emócie majú tiež svoj význam. Ide akurát o to, aby sme ich dokázali vybalansovať a nepoužívali ich negatívnym spôsobom. Eva bola pre mňa fantastická v zmysle, že som dokázala cez ňu pochopiť, ako ľudia vedia prežívať aj takéto emócie. Nevedia si pomôcť, pretože pocity sú také silné. Cez každú postavu dokážem lepšie chápať moje okolie, samu seba, ale aj ostatných a mať k nim väčšie pochopenie a súcit s nimi.
Čítajte viac Slušní muži sú ako červené auto, hovorí Evelyn Kramerová. Keď veríte, že sa objaví, príde. Mám šťastie na džentlmenov
Zrada je licencovaný seriál. Originál vznikol v roku 2015, je to projekt Doktorka Fosterová z produkcie BBC. Videli ste ho?
Áno. Pozrela som si ho najmä kvôli určitým detailom a nadväznosti. Príbeh je zložitý a mojím cieľom bolo rýchlejšie vpadnúť do príbehu a vyznať sa v mape vzťahov. Seriál je vynikajúci najmä vďaka scenáru a vzájomným väzbám postáv. Nebolo tam čo zlepšovať, ak berieme do úvahy repliky alebo zvraty. Ale išlo aj o to, čo my – či už tvorcovia, režisér, herci – prinesieme a o čom budeme hrať. Aj keď hráte Rómea a Júliu, Macbetha alebo nejakú hru, ktorá sa hrá 150-krát, pre hercov, divákov aj tvorcov je to vždy iné, pretože si kladú odlišné otázky. Anglická verzia bola najmä o negatívnych emóciách, ako je pomsta a charaktery v nej sa zmenili na veľkých nepriateľov. My sme to chceli hrať inak. Režisér Braňo Mišík kládol veľký dôraz na to, aby sme sa sústredili na rozpad intimity, keď ľudia strácajú lásku a blízkosť, a čo v nich spôsobí bezmocnosť pri nezvratnom rozpade. Zachytiť pozíciu a následne reakcie z bezmocnosti, že o niečo prichádzate, a strata lásky tak bolí, že sa začnete správať hranične, škaredo, nepochopiteľne, kruto alebo bláznivo.
Foto: TV Markíza
Našli ste v jednotlivých reakciách a vzorcoch správania aj niečo, čo ste už aj vy osobne zažili? Ako to máte nastavené s vecami, ako je trebárs rozpad vzťahu alebo nevera?
V tomto sme ja a postava Evy Polákovej, ktorú hrám, celkom rozdielne. Keď sa dozviem alebo zistím, že vzťah nefunguje, nefungoval alebo láska partnera už nie je, veľmi rýchlo sa uzavriem a utekám. Nejaká moja hrdosť mi nedovolí v takom vzťahu zostať. Zároveň je pre mňa veľmi ťažké prijať koniec, aspoň kedysi to tak pre mňa bolo. Vždy som sa z rozpadu vzťahu dlho dostávala a dlho som prežívala pocity ľútosti. Myslím si, že dôvodom bol aj rozvod mojich vlastných rodičov, ktorý nebol jednoduchý. Za každú cenu som chcela moje vzťahy udržať. Takže keď sa to nepodarilo, niesla som to veľmi zle. Dnes sa na to pozerám trošičku inak, ale je za tým aj veľa sebarozvojovej práce. Ak sa chcete dozvedieť viac o sebe, prečo veci nefungujú, prečo napríklad nefungujete vy vo vzťahu a tak ďalej. Môže to byť spôsobené napríklad nejakou traumou z detstva. Mňa takéto veci vždy zaujímali. Jednak preto, že som herečka a k mojej profesii psychológia patrí, ale aj preto, že som sa chcela dozvedieť určité veci o sebe samej. Vždy som túžila žiť naplnený a šťastný život, nestane sa to samo od seba. Človek sa musí snažiť spoznať a pochopiť, prečo sa správa a reaguje určitými spôsobmi. Následne môžete v budúcnosti zareagovať inak. Ale pokúsili sme sa o to aj v seriáli. Trochu zmeniť pohľad ľudí – aj na veci, ako je nevera. Dlhé roky platilo, že sme sa inak pozerali na neveru u mužov a u žien. Keď podvádzal muž, často ho ostatní tľapkali po pleci. Keď bola žena neverná, tak sa o nej hovorilo veľmi pejoratívne ako o kurve. Dnes sme v 21. storočí a niektoré veci sa v posledných rokoch menia. Ale chceli sme ich pomenovať. Poukázať na spoločenské tabu ohľadom nevery a aby boli ľudia trošku férovejší k obom stranám.
Čítajte viac Markíza opäť trafila do čierneho: Zrada je ukážkou toho, že aj slovenský seriál môže vyzerať svetovo
Hlavnú postavu a jej emócie však ukazujete spôsobom, že sa možno nebudú divákom až tak páčiť. Je tam žiarlivosť, pomstychtivosť. Nemáte občas strach, že si vás s postavou diváci stotožnia a budú vás vnímať negatívnejšie, ako doteraz vnímali Kláru Issovú?
Mne by to asi neprekážalo, pretože mňa skôr ľudia vnímali v tom pozitívnom zmysle slova. Vždy sa o mne hovorilo ako o tej princeznej, o nežnom dievčati, že som éterická a mám lanie oči. Mne už to liezlo hore krkom. Jednak mám arabské korene, takže mám v sebe aj drajv a oheň, navyše som narodená v znamení Býka. Keď už ste herec, chcete ukázať čo najširšiu paletu. Baví ma, keď môžem dostať aj nejaké protikladné roly a som rada, že mi chodia aj negatívne postavy. Človek by sa mal naučiť ľudí nesúdiť. My herci sa často snažíme negatívne veci tak sploštiť alebo zjemniť, aby to nebolo až také „blbé“. Ale aj takíto ľudia existujú, aj takéto emócie sú. Na hercoch je postavu neodsúdiť, aj keď je negatívna, a snažiť sa s ňou čo najviac spojiť a súcitiť s ňou. Prežiť ju naplno aj v temných stránkach, aby to bolo pre diváka autentické. Keď to potom ľudia vidia na obrazovkách, možno si povedia: Takto by som sa nezachoval, nechcel by som mať podobný osud, urobil by som to inak. To je pre diváka dôležité. Keď pozeráme film, seriál alebo ideme do divadla, zažívame určitú katarziu, prežijeme príbeh spolu s hercami a vlastne je to potom už aj naša vlastná skúsenosť. Verím, že skúsenosť so Zradou prinesie divákom úctu k pekným vzťahom, ak ich majú. A nedajbože, ak by u nich došlo k rozchodu alebo rozvodu, že dokážu riešiť situácie s väčším pokojom než napríklad Eva s Jakubom.
Foto: TV JOJ
Sme v 21. storočí, vy už ste naznačili, že v nazeraní na mužov a ženy stále platia isté predsudky, aj keď sa veci pomaly menia. Ale nie je to len otázka vzťahov. Veľakrát v prípade profesií, trebárs aj vašej hereckej, sa rieši rodová rovnosť, respektíve rovnoprávnosť. Či už sú to platové podmienky a obsadzovanie, počet herečiek, počet hercov. Hollywood a americké produkcie sa možno už o niečo snažia, ale ako to preniklo do brandže v Česku a na Slovensku? Cítite sa byť už rovná s mužmi?
Ťažko povedať. Ale je dobré, ak niekto začal. Ak Hollywood alebo Amerika presadzujú väčší priestor pre ženské autorky, herečky, je to správna cesta. Tou pavúčou sieťou sa veci šíria ďalej a zasiahnu aj menšie krajiny, menšie produkcie. A pomáha aj, že sa o tom vôbec zhovárame. Pamätám si, ako mi staršie kolegyne hovorili, že tém pre ženy po štyridsiatke je oveľa menej. Hraj, kým môžeš a kým ti ponuky na roly chodia, vraveli. Pre mužov je všeobecne viac príležitostí. Herečky aj scenáristi vo svete dnes kladú veľký dôraz, aby sa tvorili príbehy aj o ženách. Môžu byť rovnako zaujímavé ako tie mužské. A pomôcť zmeniť tú situáciu.
Klára Issová
Narodila sa 26. apríla 1979 v Prahe, už ako šesťročná chodila na hodiny herectva, neskôr absolvovala Pražské konzervatórium. Objavila sa v množstve filmov ako napríklad Indiánske leto, Anjel Exit, Grandhotel, Medvídek či rozprávkach Anjel Pána. Za výkon vo filme Nejasná správa o konci sveta získala Českého leva. Diváci ju mohli vidieť aj v česko-slovenskej koprodukcii snímok ako Všetko alebo nič či Známi neznámi. Okrem seriálu Zrada, v ktorom získala hlavnú rolu, ju môžu aktuálne slovenskí diváci vidieť aj v jednej z epizód projektu Vytoč môjho agenta konkurenčnej TV JOJ.
