Pre Carlosa Rosaria, rodáka z mestečka Perpignan na hranici Francúzska a Španielska, ktorý sa narodil španielskym rodičom, bola móda voľbou doslova odjakživa. Keď sa ako 21-ročný presťahoval do Los Angeles, takmer okamžite si ho do tímu najala slávna kostýmová dizajnérka Coleen Atwood, ovenčená za svoju prácu na kostýmoch niekoľkými Oscarmi.
Čítajte viac 9 miliónov zhliadnutí za pár dní, zo Šóguna je nový televízny megahit: Zhovárali sme sa exkluzívne s jednou z jeho hviezd
Rosario s ňou pracoval napríklad na projektoch ako Ospalá diera, muzikál Chicago či sci-fi Planéta opíc. Možno prekvapí, že jeho prvým vlastným projektom, v ktorom sa presadil ako hlavný kostýmový dizajnér, bol horor Nedýchaj. Komorný, desivý, odohrávajúci sa v podstate v priestoroch jedného domu, no aj na takejto malej ploche dokázal Rosario zaujať a vdýchnuť postávam pomocou odevu časť ich charakteru. Nasledovali snímky ako Bejrút, Jolt či Dievča v pavúčej sieti s herečkou Claire Foy.
Skutočnú výzvu mu však priniesol seriál Šógun – historický epos z Japonska na prelome 16. a 17. storočia, vytvorený na základe knižnej predlohy Jamesa Clavella. Vďaka nemu sme aj v Pravde dostali možnosť sa s Rosariom pred pár týždňami pozhovárať. Projekt, ktorého epizódy pribúdajú postupne a fanúšikovia momentálne čakajú na druhú polovicu desaťdielnej minisérie, uchvátil divákov aj kritikov, môžete vidieť na streamovacej platforme Disney+.
Zhovárame sa v momente, keď máte za sebou slávnostnú premiéru a diváci videli prvé epizódy Šóguna. Aký je to pocit?
Skutočne vzrušujúci. Prácu na tomto projekte som dokončil v júni 2022, to bolo relatívne dávno. Medzitým sa mi podarilo natočiť ďalší film, od Šóguna som už získal istý odstup. Ale teraz, keď som videl výsledok aj na obrazovke, zachvátil ma blažený pocit. Do seriálu sme vložili srdce a vášeň a predovšetkým na ňom vidieť našu tvrdú prácu. Keď potom navyše vnímate, že ľudia reagujú veľmi pozitívne a že seriálom sú nadšení aj kritici, mám pocit hrdosti. S mojím tímom sme vytvorili niečo, na čo asi nik z nás nezabudne.
Foto: Katie Yu/FX
Ste rodákom z Európy, ovplyvnený dvoma veľmi signifikantnými kultúrami – španielskou aj francúzskou. Pretavili sa európske korene aj do toho, ako ste pristúpili k prípravám kostýmov pre Šóguna?
To je veľmi dobrá otázka. Som človek, ktorý vyšiel z módneho prostredia. Veľa času som strávil v Paríži, vyštudoval som tam, aj absolvoval dôležité stáže v ateliéroch ako Christian Dior či Vivienne Westwood. Keď som sa potom presťahoval do Los Angeles, začal som najprv ako ilustrátor, neskôr ako asistent kostýmovej sekcie a teraz už nejaký čas pracujem ako kostýmový dizajnér. Keďže moje korene siahajú k móde, ku kostýmom vždy pristupujem z módneho hľadiska. Myslím si, že odevy vo filmoch by mali byť založené na realite a vychádzam z tejto perspektívy pri všetkých mojich projektoch. Pri Šógunovi to znamenalo aj obrovské množstvo rešeršovania a výskumu. Snažil som sa o pochopenie podstaty japonskej kultúry – byť čo najpresnejší a najautentickejší. Ale súčasne som nechcel, aby odevy v našom seriáli pôsobili príliš kostýmovo. Potreboval som ich nejako uzemniť v realite. To je bod, kde ako kostýmový dizajnér vnášate do kostýmu emocionálnu hĺbku postáv. Snažil som sa zachytiť podstatu japonskej kultúry a tiež som potreboval pochopiť, čo si žiada moderné publikum na celom svete. Celý proces vychádzal z práce s rozmanitými atribútmi a zo snahy navrhnúť kostýmy tak, aby som ich mohol priniesť k divákom a oni sa potom s nimi mohli ‚spojiť‘.
Čítajte viac Vďaka za to, čo dnes nosia ženy, jej patrí právom. Za kontakty s nacistami aj kritika: Chanel pozná každý, ale kto vlastne poznal Gabrielle?
Aké prostriedky sa na to dajú využiť v prípade historickej látky?
Má to veľa do činenia s výberom látok, s farebnou paletou, ktorú zvolíte pre jednotlivé postavy. Pomocou takýchto prvkov dokážete charaktery urobiť prístupné publiku.
Vraj ste pri hľadaní materiálov spolupracovali s mnohými lokálnymi výrobcami priamo v Japonsku.
Áno. Pôvodne sme chceli nájsť látky v Amerike a v Európe, no včas som si uvedomil, že materiály nevystihujú podstatu japonskej kultúry. Odleteli sme do Japonska, kde neskôr v rámci nakrúcania pôsobili dvaja ľudia z môjho tímu. Zostali tam viac ako rok, snažili sa nájsť unikátne materiály a posielali mi priebežne krabice a vzorky s látkami. Také niečo som nevidel nikde na svete, japonské materiály sú jedinečné. Prichádzali v baloch, jeden mal 10, možno 12 metrov a išlo o mimoriadne vzácne a aj drahé textílie. Štúdio ma však počas procesu veľmi podporovalo. Aj to je dôvod, prečo seriál vyzerá tak autenticky.
Foto: Katie Yu/FX
Pred časom som sa zhováral s jedným z vašich kolegov, ktorý pracoval na seriáli Svetlo nádeje. Tam išlo o príbeh z druhej svetovej vojny, množstvo kostýmov tvorili odevy staré niekoľko desaťročí, už existujúce kúsky, ktoré si „ zahrali“ aj v iných projektoch. Dnes je veľkou témou udržateľnosť v odevnej výrobe – dá sa nejako aplikovať aj do tvorby kostýmov k historickému seriálu. Neuvažovali ste o tom, že by ste využili už existujúce odevy?
Náš príbeh a postavy sú jedinečné a je ich veľké množstvo. Už som spomenul, že bolo pre mňa dôležité nájsť spôsob, ako priniesť kostýmy publiku, aby im rozumelo. Cítil som, že šaty či brnenia, ktoré sme našli v Japonsku, boli príliš špecifické pre japonské publikum. Tak som sa nimi inšpiroval. Niekoľko z nich sme si prenajali, aby som pochopil konštrukciu, symboliku, materiálovú skladbu. Ale pred kamerami sa odvíja príbeh našich postáv, každá z nich má vlastnú emocionálnu cestu. Od toho sa odvíjala farebná paleta či tvorba vizuálu každej jednej z nich. Aj preto sme museli vyrobiť všetko sami.
Čítajte viac Exkluzívne pre Pravdu: Televízia dnes ponúka hercom úžasný priestor, hovorí herec Takehiro Hira. Na obrazovky prichádza nový Šógun
Bol nejaký konkrétny kostým alebo časť odevu, ktorú bolo ťažké vyrobiť?
Jednoduché to nebolo so žiadnym z nich. Pri japonských odevoch dominuje vrstvenie – toľko vrstiev a všetky sme vyrobili ručne. V prípade dámskych kostýmov sme všetky látky maľovali ručne. Vo Vancouveri som mal úžasných textilných umelcov, ktorí sa postarali o jednotlivé motívy. Samozrejme, to tiež znamenalo, že sme museli neustále študovať, overovať si, či ideme správnou cestou. Symbolika a motívy sú v japonskej kultúre veľmi dôležité – každý vzor niečo znamená a každá časť je veľmi špecifická pre obdobie či sezónu. To prinášalo do tvorby každého jedného kusa vysoké nároky.
Už som videl pár častí a musím povedať, že mňa osobne odevy jednotlivých postáv ohúrili. Je to niečo ako haute couture kostýmového dizajnu. Máte za sebou veľa projektov a určite aj mnoho ďalších pred sebou, ale kde sa nachádza v pomyselnom zozname Šógun – či už z hľadiska remeselného spracovania, kreativity, alebo náročnosti?
(smiech) Na vrchole. Mieste číslo jedna. Nikdy som nerobil niečo na podobnej úrovni. Vo Vancouveri v rámci tímu, ktorý mal na starosti kostýmy, pracovalo 125 ľudí a z medzinárodného hľadiska sa počet členov vyšplhal zhruba na 250. Pracoval som s ľuďmi z piatich krajín, ktorí mi pomáhali navrhovať a realizovať kostýmy pre show. Bolo to absolútne jedinečné. A tiež fakt, že štúdio a showrunneri Justin Marks a Rachel Kondová naozaj chceli, aby bol každý záber čo najpresnejší a najautentickejší. Mali sme podporu, ktorú ako tvorcovia potrebujeme, aby sme veci robili správne – to nie je pravidlo. V dnešnej dobe ide všetko veľmi rýchlo, čo sa často premieta do výsledku. Niekedy je lepšie menej produkcie a viac kvality.