Stvárnila ich napríklad v snímkach Čokoláda, Trilógie farieb: Modrá alebo vo filmovej adaptácii románu Milana Kunderu Neznesiteľná ľahkosť bytia. Jej úlohy jej vyniesli početné ocenenia vrátane Oscara, ktorého dostala za výkon v snímke Anglický pacient z roku 1996.

Detstvo strávila krehká kráska s hlbokými očami a s tajuplným výrazom pri Loire, jej otec bol divadelný režisér a matka herečka, na hereckom konzervatóriu sa venovala skôr réžii. „Divadlo pre mňa predstavovalo rodinu a ja som po rodine túžila,“ zverila sa raz Juliette, ktorá sa narodila 9. marca 1964 a oslavuje tak okrúhle šesťdesiate narodeniny.
Prvým veľkým úspechom Binocheovej sa stala Neznesiteľná ľahkosť bytia z roku 1988. „Bola takmer éterická vo svojej kráse a nevinnosti,“ písali kritiky o filme podľa románu Milana Kunderu. Autor námetu ale bol so snímkou viac ako nespokojný a zakázal ďalšie adaptácie svojich diel.

Za postavu poloslepej maliarky vo filme Milenci z Pont-Neuf (1991) získala Európsku filmovú cenu a druhú nomináciu na francúzskeho Césara. Toho sa dočkala o dva roky neskôr za úlohu mladej vdovy, ktorá stratí muža aj dcérku, v psychologickej štúdii Tri farby: Modrá. Dokázala ale zahrať aj postavu, ktorá mala k nevinnosti ďaleko – napríklad vo filme Posadnutosť (1992) Louisa Malla o spaľujúcej a ničivej vášni ctihodného politika v podaní Jeremyho Ironsa k predavačke starožitností, ktorá je snúbenicou jeho syna.

Sviežosť, prostotu a úprimnosť však dokázala obhájiť aj vo veľkofilmoch ako Husár na streche (1995) či oscarový Anglický pacient, kde hrala „ženu, ktorá sa dokáže vyrovnať s osudom a má chuť i silu cez všetky prehry začať znova“. „Filmy sú trochu ako deti, pretože si človek vytvára silný vzťah k úlohám i príbehom,“ hovorí Binoche, ktorá sa na každú úlohu starostlivo pripravuje. Pred Čokoládou (2000) spala pod mostom a odišla do Anglicka za autorkou predlohy scenára.

Binoche je okrem iného prvou európskou herečkou, ktorá získala ceny na troch významných európskych filmových festivaloch – v Berlíne, v Benátkach a v Cannes. Jej filmografia dnes obsahuje vyše sedem desiatok titulov. Naposledy prišiel do kín vlani snímka Umenie jesť a milovať, ktorá sa odohráva na konci 19. storočia a Binoche v ňom stvárnila kuchárku Eugeniu, ktorá v rozľahlom dome v údolí Loiry pracuje pre slávneho gurmána, ktorý sa márne snaží získať jej srdce. Hviezda sa však nevyhýba ani televízii, najnovšie stvárnila dizajnérku Coco Chanelovú v projekte Apple+ TV pod názvom New Look.

Herečka rada tancuje a maľuje, číta ruskú literatúru, poéziu Rainera Máriu Rilkeho, obdivuje obrazy Picassa a Rembrandta a filmy Jacquesa Tatiho. A tiež sa podobne ako ďalšie hviezdy filmového plátna verejne angažuje. V roku 2019 spolupodpísala žalobu proti francúzskemu štátu, ktorá kritizovala jeho pochybenie v rámci boja proti globálnemu otepľovaniu. Predvlani na jeseň potom bola jednou z piatich desiatok francúzskych herečiek a speváčok, ktoré nakrútili videoklip, ktorým vyjadrili solidaritu so ženami v Iráne.

Jej životom prešlo niekoľko osudových mužov. Prvým bol režisér Léos Carax, druhým herec Olivier Martinez. Syna Rafaela má však s profesionálnym potápačom Andre Hallom. A otcom dcéry Hannah je o desať rokov mladší herec Benoit Magimel.

Binoche je právom aj módnou ikonou, jej štýl je veľmi originálny a pritom neustále ženský a elegantný. Tmavovláske by sotva niekto tipoval spomenutú šesťdesiatku. Jej pôvab a mladistvé vyžarovanie si uchováva aj dnes. Viac v galérii.
Pozrite si tiež